ZÁVEREČNÁ PRÁCA

REGRESNÁ TERAPIA A JEJ MIESTO V ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNE

ING. VLADIMÍR GALBA

Február 2018

Jedným z najčastejších problémov súčasného človeka sú chronické ochorenia. Práve chronické ochorenia negatívne ovplyvňujú životný pocit obyvateľov Zeme. Mnoho z nás trpí, často už od detstva, niektorou z chronických, čo znamená obvyklými prostriedkami nevyliečiteľných, telesných alebo psychických chorôb. Ide o najrôznejšie problémy a neduhy, od ľahkých povrchových a len mierne obťažujúcich až po vážne a život ohrozujúce.

Problémy sa stále opakujú, alebo sa už trvale usadili v našom tele alebo mysli. Niektoré z nich prípadne zmiznú a sú vystriedané ešte vážnejšími problémami v inej časti organizmu. Žiadna technologicky zameraná a materialisticky orientovaná liečba nás ich nedokáže zbaviť, nanajvýš zmiernia príznaky. Zdravie už nemôže byť vrátené.

Svetová zdravotnícka organizácia to jasne hovorí: Súčasná svetová populácia je chronicky chorá a to v nebývalom rozsahu. Veľmi zle sú na tom prekvapivo i ekonomicky silné a rozvinuté krajiny. Utrpenie ľudí narastá. Zatiaľ čo televízne reklamy ukazujú zdravých a spokojných ľudí väčšina z nás je nespokojná v dôsledku chronických problémov.

Boli sme oklamaní školskou výukou a zdravotníckou propagandou, ktoré sú plne v službách vládnuceho materialistického názoru a tvrdia, že telo a myseľ sú ovládané len materiálnymi dejmi. Keď však vypustíme to hlavné, náš vnútorný organizačný systém, nemôžeme efektívne liečiť, pretože príčina zdravia a choroby existuje práve tu.

Choroba je prejavom toho, že sa vibračná úroveň nášho vyššieho jemno hmotného organizačného systému znížila, zmenila sa a nemôže už preto ďalej produkovať rovnako zdravé orgány a myseľ ako pred tým. Aby sme sa uzdravili, dostali do pôvodného zdravého stavu, musíme svoju úroveň vibrácii zvýšiť späť do pôvodného stavu.

Ako už z názvu vyplýva, ide o alternatívu ku klinickej, tradičnej medicíne, ako ju poznáme z bežného života. Alternatívy sa tvoria tam, kde vznikne potreba postupovať inou cestou, v tomto prípade inak ako cestou klasickej medicíny.

V súčasnej dobe môžeme pozorovať vzrastajúci odklon od oficiálnych liečebných postupov modernej lekárskej vedy. Jedna z hlavných príčin tohto odklonu pravdepodobne spočíva v prehlbujúcom sa odosobnení klasickej medicíny. Technický vývoj vniesol do liečebných postupov mnoho noviniek. Dôvera v možnosti zdravotníckej techniky však zašla tak ďaleko, že pacient akosi ustúpil do pozadia alebo sa stal anonymným predmetom vyšetrenia. Inými slovami prerušil sa kontakt medzi lekárom a pacientom.

Svoju úlohu tiež zohráva to, že lekári majú menej času pohovoriť si s pacientom a jeho ťažkostiach. Pribúdajúce množstvo poznatkov viedlo tiež k úzkemu zameraniu lekárov. Dalo by sa povedať, že každý ľudský orgán má dnes svojho vlastného špecialistu. Z nich každý sa sústredí len na svoju odbornú oblasť. Väčšinou sa žiadny z nich nezaujíma o to, ako by pacientove ťažkosti mohli súvisieť s postihnutím iných orgánov. Hovorím o prehlbujúcom sa kúskovaní medicíny. Úzka špecializácia však tiež priniesla mnoho pozitívnych výsledkov a dnes vďaka technickému pokroku si dokážeme poradiť s predtým beznádejnými prípadmi.

Chronické a civilizačné choroby, to je oblasť, kde klasická medicína neuspela. Patrí sem napríklad kĺbové ochorenie, artróza, reuma, dna, migréna, ďalej tiež cukrovka a obezita, poruchy trávenia, opakujúce sa infekcie, alergia, cievne a srdečné choroby a v nemalej miere neurologické a psychické problémy. Opakovaným podávaním bežných liekov sa v lepšom prípade docieli prechodné zlepšenie, no ich vedľajšie účinky môžu spôsobiť poškodenie inej časti tela. Vedľajšie účinky moderných liekov sú niekedy škodlivejšie ako ochorenie, kvôli ktorému sú vlastne podávané. Pacient, ktorému lekár opakovane predpíše na chronické bolesti v krku antibiotiká, ktoré znova neúčinkujú, si sám položí otázku, či nie je príčina jeho problémov v inej časti jeho tela a začne hľadať alternatívu k takejto liečbe. Opakované podávanie liekov imunitu dlhodobo znižuje, čo je dnes už všeobecne známe. A práve toto privádza mnoho chronických pacientov od lekára k terapeutovi.

Dôvodov, prečo sa pacienti obracajú k tradičnému, prírodnému spôsobu liečenia, je mnoho. Jedným z hlavných je nepochybne pacientova potreba, aby bol vypočutý a jeho problémy boli vnímané vo všetkých súvislostiach. Ďalej je to dôvera, že terapeut bude mať na pacienta dostatok času a bude hľadať vlastnú príčinu ochorenia a snažiť sa o jeho odstránenie liečebnými postupmi bez vedľajších účinkov a to aj za cenu dlhšej liečby. Alternatívna medicína sa snaží vyburcovať pacienta k aktívnej účasti na terapii a tím v ňom prebudiť samoregulačné pochody, ktoré v pozitívnom prípade vedú k odstráneniu príčiny choroby. Choroba vzniká na základe dlhoročných chybných postojov k telu, chorobe, na podklade chybných stravovacích návykov, nedostatočného pohybu a pod. Preto je potrebné aby sám pacient prejavil vôľu k zmene nesprávnych návykov. Je známe, že to vo svojej chronickej chorobe sám nedokáže a preto potrebuje pomoc, pretože jeho problém sa často dotýka celej rodiny, ktorá s jeho problémom aj priamo súvisí.

K alternatívnej medicíne patria všetky metódy a prostriedky, ktoré sú prírodného pôvodu a nepoužívajú prístroje, chemické prostriedky, invazívne metódy. Alternatívna medicína hľadá príčinu vzniku ochorení a uplatňuje takzvaný celostný prístup „všetko zo všetkým súvisí“, takže liečba prebieha ako na fyzickej, tak aj na emočnej a psychickej úrovni. Žiadna z týchto metód nie je však všeliekom, pretože ten neexistuje. Keďže v súčasnosti ľudia využívajú množstvo rôznych terapií, vo svojej práci som sa zameral len na niekoľko z nich, ktoré praktikujem.

Regresná terapia je určená pre tých, ktorý túžia objaviť odpovede na svoje otázky ohľadne zdravia, šťastia, lásky, nepokoja, stresu či rodinných problémov. Vo svojom vnútri každý z nás vie objaviť odpoveď, čo ho trápi a kam chce smerovať. Regresná terapia prináša nový duchovný rozmer a pohľad na naše životy. Túžime sa posunúť ďalej, objaviť hlbšie samých seba a zodpovedať si otázky, ktoré nás dlhšie trápia. Zvyčajne hľadáme tieto otázky vo vonkajšom svete, u svojich priateľov či v životných situáciách.

Táto terapia je spôsob ako nahliadnuť do svojho vnútra, a pomocou terapeuta nájsť v našej minulosti to, čo nás trápi v súčasnosti. Pretože, len naša minulosť môže za to, kde sme, kým sme sa stali a čo bude nasledovať ďalej. Dostane sa do minulosti a odhaľuje bloky, o ktorých vedomá myseľ nevie, ale podvedomie, naše vyššie Ja, sa pre tieto bloky trápi.

Regresná terapia je objavovanie a prežívanie skúsenosti z minulosti, ktoré spôsobili súčasné situácie a problémy. Regresná terapia používa minulosť pacienta aby sa dostal do zabudnutých, ignorovaných alebo vytesnených skúseností, ktoré ho trápia.

Tieto zabudnuté skúsenosti obsahujú aj emocionálne rany, ktoré sa nikdy neliečili a ktoré pravidelne spúšťajú trvalé napoly-vedomé programy. Takéto programy („charakterové vlastnosti“), sa dajú zmeniť len vtedy, keď pochopíme, ako boli vytvorené, a preto sa terapia sústreďujú na ich vznik. Nájdenie a znovu prežívanie nespracovaných skúsenosti a odomknutých emócií prinesie náhľad do toho, prečo prítomné problémy majú svoje korene v minulých zážitkoch.

Regresná terapia nám dáva možnosť riešiť všetky takéto problémy. Je možné spracovať problémy z nedávnej minulosti, ako aj problémy spojené s obdobím ranného detstva, pôrodu a prenatálneho obdobia a prax ukazuje, že sa môžeme dostať aj ďalej do minulosti, kde ako sa zdá, môžu byť korene niektorých problémov, ktoré nás trápia teraz v prítomnosti.

Regresná terapia pracuje s faktom, že ľudské vedomie si prostredníctvom pamäte je schopné uchovať detailné záznamy z každého prežitého dňa. Tieto záznamy idú po časovej osi hlboko do minulosti vrátane predošlých životov. Je to umožnené tým, že vedomie sa viaže k duchovnej podstate človeka – jeho duši, a nie k podstate materiálnej - ľudskému telu. Duša „komunikuje“ s fyzickým telom prostredníctvom psychiky. Vzhľadom k obrovskému potenciálu informácii obsiahnutých v pamäti je prístup k ním obmedzený do tej podoby, aby nezaťažovali prítomný život, preto si človek bežne svoje minulé životy nevybavuje.

Počas života každého človeka sa celkom určite objavia najrôznejšie životné situácie, ktoré často nie sú najradostnejšie. Tieto udalosti majú človeka poučiť, na niečo upozorniť, niekam ho posunúť. Niektoré sú však sprevádzané veľmi traumatizujúcimi okolnosťami ako napríklad veľký strach, bolesť fyzická a psychická alebo vyhrotené situácie. Človek sa v týchto prípadoch dostáva do stavu „zúženého vedomia“, pri ktorom sa všetkými zmyslami sústredí iba na danú situáciu a nevníma nič iného. Táto situácia sa potom do pamäti zapisuje bez patričného komentára. To znamená že človek si neuvedomuje väčšinu toho, čo sa okolo neho deje, záznam neprechádza jeho vedomím. Túto situáciu nazývame „engramickou“, dáva vzniknúť engramu.

Pokiaľ sa človek dostane do situácie, ktorá niečím, aj keď vzdialene, pripomína engramickú udalosť, dôjde k restimulácii, čiže znovu vyvolaniu udalosti a z podvedomia človeka sa vybavujú symptómy, ktoré udalosť sprevádzali. Môže to byť strach, bolesť, nepríjemné emócie a iné. Človek týmto spôsobom môže byť zaťažený reťazcom na seba nadväzujúcich udalostí, ktorých prvotná príčina tkvie práve v udalosti engramickej.

Regresná terapia je metóda, ktorá dokáže vyhľadať prvotný engram pomocou asociácie a tento engram spracovať tak, aby neovplyvňoval ďalší život človeka. Pokiaľ je engram spracovaný dobre, psychické a aj fyzické problémy postupne odznejú.

Autorom hlbinnej regresnej psychoterapie je profesor Andrej Dragomirecký, ktorý vychádza z učenia L. Ron Hubbarda. Na Slovensku je jeho pokračovateľom Ing. Patrik Balint, ktorý metódu rozšíril o ďalšie techniky. Pomocou týchto techník je možné účinnejšie riešiť niektoré opakujúce sa problémy, cielene sa vrátiť do určitých období napr. prenatálneho obdobia, detstva alebo vzťahov. Tieto metódy vychádzajú z poznania súvislostí medzi nevedomím, podvedomím a vedomím.

Výpoveď klientky

Mám pocit, že mám zakódovane z detstva, že som sama. Keď som v nejakej činnosti a tá skončí tak mám pocit, že som sama. Ako v detstve, keď som bola v izbe sama. Chcem mať partnera, ale už som sa vzdala toho, že budem mať partnera. Ako keby som cítila vo vnútri, že zostanem sama. Neviem to pochopiť. Ako keby som bola v začarovanom kruhu. Už aj chcem prijať tú osobu, ale radšej chcem zostať sama ako s niekým. Niekedy mam taký fleš, že som sama. Pocit samoty. Ako keby mi to niekto dal do vienka - tak ostaneš sama aj keď zahájiš nejakú akciu aj tak potom zostaneš sama. Aj vo vzťahu, on príde ale potom ide domov a ja zostanem sama. Je to ako rovnica ktorú mi tam niekto dal.

Keď je akokoľvek akcia, ktorú organizujem a dopadne dobre, a skončí, tak si potom zoberiem batoh a idem do samoty.

Pocit – nechcem sa vrátiť tam odkiaľ idem ale idem, lebo nič iné nemám . Skľúčenosť, nenapĺňa ma to, pocit samoty, smútok, nekľud – na hrudi, oblasť srdca, nespokojnosť – ťahá ma to niekam inam – som nervózna v oblasti brucha – nechuť do jedla a do ničoho. Keď sa zobudím tak mam pocit samoty.

Klientka sa v terapii dostala do obdobia keď mala 10 rokov. Popisuje ako je v škole veselo, ale stále ju myseľ núti myslieť ako to bude, keď sa vráti domov. Vnímala to ako silný magnet, čo ju vnútorne priťahoval do miesta, kde nechcela byť. Bola zmätená z toho pocitu a jediné, čo jej pomáhalo bolo, že bola medzi spolužiakmi. Keď už prichádzala domov, tak už nevedela čo sa stane. Očakávala, že sa niečo stane, ale nevedela kedy a o koľkej. To bolo to čakanie. Snažila sa učiť, ale nešlo jej to, lebo stále čakala čo sa stane, keď príde otec domov a aký bude. Mala strach a bola skľúčená, ako keď vo vás všetko zamrzne a neviete čo s tým a v tele sa všetko zablokuje. Otec prišiel domov opitý a ona sa ešte viac zablokovala. Bola utiahnutá u seba v izbe a skoro ani nedýchala, len aby ju otec nenašiel. Mala úžasný strach z tej situácie a z hádok ktoré potom nasledovali a mamín krik. A ona tam musela byť. Bol to jej domov, ale necítila sa tam radostne a uvoľnene.

Klientka popisovala v udalosti viacej engramov, pocity, ktoré prežívala aj v prítomnosti. Prechádzali sme túto situáciu s klientkou niekoľko krát a po spracovávaní tejto udalosti prichádzalo k postupnému uvoľňovaniu. V prítomnosti sa udalosť a spomienky z nej, klientke restimulovali vždy, keď klientka nevedela čo bude, aká nastane situácia a na základe toho nebola schopná reagovať na niektorých ľudí, najmä vo vzťahoch s mužmi. Vždy zostala zablokovaná, lebo podvedome mala strach zo situácie, ktorá môže nastať. Vo vzťahu s mužmi, vždy očakávala, že sa stane niečo zlé, tak ako v detstve, lebo muža mala zosobneného v otcovi.

Ako keby som zachránila trpiace dieťa. Seba.

Tým, že si klientka v terapii uvedomila všetky pocity z udalosti z detstva a súvislosti súvisiace s ňou, oslobodila sa od tých pocitov, modelov a po terapii sa cítila silnejšia, odvážnejšia a uvedomovala si, že môže robiť čo chce a po radosti nemusí utekať do samoty. V detstve si osvojíme modely správania, ktoré nás v dospelosti cez psychiku ovládajú bez toho, aby sme si to uvedomovali. Po spracovaní udalostí, engramov, sa zbavíme týchto modelov a môžeme začať žiť plnohodnotný život a prejaviť svoju jedinečnosť.

Výpoveď klienta

Idem doma po schodoch k poštovej schránke, ktorá je vonku a už pociťujem zvieranie na hrudi a vibrácie na ľavom boku. Som dole, idem ku schránke a už mám strach aby som niečo nechytil. Zoberiem poštu a idem naspäť do domu. Ako vchádzam do domu, už cítim, že pri mne niečo je. Už sa mi ide horšie. Začínam cítiť niečo na chrbte . Keď sa opriem o gauč vytlačím to smerom k hlave. Potom začnem cítiť ako mi niečo začína stekať po čele do očí. Hrozne to páli, smrdí a musím si vyberať tie guličky z očí. Aby som tomu zabránil, tak si nasadím klobúk, čelenku a okuliare plavecké. Po čase pocítim únavu a slabosť na spanie. Okuliare sa mi zarosia a takto zaspím. Vo mne je strach nepríjemný. Toto nie je život. Pocit – vibrácie na ľavom boku.

Prechádzame s klientom jednotlivé udalosti, engrami, a v štvrtej udalosti sa klient dostáva do roku 1748 a popisuje nasledovnú udalosť. Jedná sa o primárny engram.

Stojím na hranici uviazaný o kôl a dávajú mi možnosť niečo odvolať, čo som pred tým prehlásil. Vravím neodvolám za nič. Na základe toho bol daný príkaz upáliť kacírov. Boli sme viacerí. Zapálili to, cítil som dym. Modlil som sa k bohu. Potom som cítil na nohách plamene, potom vyšľahli vyššie a pocítil som ich na ľavom boku. Potom išla páľava a dym do tváre a začali mi horieť vlasy. Po čele mi začali stekať guličky spálených vlasov a hrozne to pálilo a smrdelo. Nevedel som to pochopiť, niečo ma ťahalo hore.

Prechádzali sme tú udalosť s klientom niekoľko krát, aby si mohol uvedomiť súvislosť medzi tou udalosťou a jeho problémom v živote. Keď v živote pociťoval nespravodlivú krivdu, došlo u neho k restimulácii engramu a prežíval obdobné problémy ako v dávnej udalosti, s tým rozdielom, že teraz tie prejavy boli iba pocitové. Táto situácia bola preto pre jeho najbližších nepochopiteľná a traumatizujúca nakoľko nemohli a nevnímali reálne dôvody týchto prejavov.

Na tomto príklade vidíme, že prežitá trauma z minulosti viedla k získaniu engramu. Tam sa nachádza zdroj bolesti, ktorý sa po čase restimuluje a je pravou príčinou prežívaných nepríjemných pocitov v prítomnosti. Pomocou regresnej terapie dokážeme klienta týchto nepríjemných udalostí z minulosti zbaviť a vrátiť ho do normálneho života. Odstránením vplyvu engramu totiž dochádza k väčšej výkonnosti psychiky , ktorá je následne schopná lepšie zaisťovať funkcie nutné pre správny chod organizmu.

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Ale život nežijeme v minulosti a ani v budúcnosti. Žijeme ho v prítomnosti, tu a teraz. A to je prítomný okamih. V prítomnom okamihu sa odohráva celý náš život v reálnom čase. Veľa ľudí nedokáže byť šťastných, pretože namiesto v prítomnosti žijú v minulosti, alebo v budúcnosti.

Každý prežitý okamih je zaznamenaný v našom mozgu. Keď si spravíme časovú os našich prežitých okamihov, nazývame to minulosť. No všetky tieto okamihy sa udiali v prítomnosti. Udiali sa v minulej prítomnosti. Keď si spravíme časovú os udalostí, ktoré môžu nastať odteraz, nazývame to budúcnosť. No všetky tie udalosti sa v skutočnosti udejú v prítomnom okamihu. Udejú sa v budúcej prítomnosti.

Ľudia ktorí rozmýšľajú nad budúcnosťou, nežijú v prítomnosti. Ich myseľ uteká do budúcnosti a predstavuje si niečo, čo ani nemusí nastať. Ľudia ktorí rozmýšľajú nad minulosťou tiež nežijú v prítomnosti. Často sa trápia, lebo ich myseľ neustále uteká do minulosti a je tam uväznená. Ak máme nejaké nevyriešené veci v minulosti, naša myseľ sa k nim neustále vracia a preto nedokážeme žiť v prítomnosti. Je nutné si vyriešiť tieto problémy z minulosti, aby sme dokázali žiť šťastný život v prítomnosti.

A práve k tomu nám slúži TOP – terapia orientovaná na prítomnosť.

Je to nová terapeutická metóda, ktorá vychádza z praxe regresnej terapie. Nerieši príčiny našich problémov v minulosti, ale vychádza z toho, že všetky riešenia sa nachádzajú priamo v nás a že si ich nosíme stále zo sebou, aj keď si to práve nemusíme uvedomovať. Každý problém vychádza z nás, takže každý problém je riešiteľný nami a my ho dokážeme riešiť.

Základnou myšlienkou terapie je dosiahnutie a prežitie vnútorného pokoja v prítomnom okamihu. Pokoj je vnímaný v terapii ako kľúč k uzdraveniu a nájdeniu odpovedí na všetky naše otázky. Ak sme ovládaní emóciami alebo myšlienkami, nedokážeme sa správne rozhodnúť a nájsť správnu cestu. Nevidíme ju. Vnútorný a hlboký pokoj je nevyhnutnou podmienkou pre správne a zdravé fungovanie tela. Väčšina ľudí si to vôbec neuvedomuje a nedokáže si ani predstaviť, že môžu žiť v pokoji a vnútornej harmónii sami so sebou. Bojujú so svojimi myšlienkami, emóciami, so svojím telom, a často i so svojim okolím.

Terapeut v terapii vystupuje ako sprievodca, ktorý poskytuje klientovi podporu a pomáha mu dosahovať a zažívať stav pokoja a citlivo ho vedie k prítomnému okamihu a ten prelieči problém klienta. Prítomný okamih má silu liečiť, je to najväčší liečiteľ. A to je podstatou tejto terapie.

Prítomný okamih je aj veľmi oslobodzujúci. Nebudete mať viacej pocity sebaobetovania, že doplácate na partnera, deti, rodičov, súrodencov a kohokoľvek. Prestanete mať pocity poníženia, neustálej kontroly, či sa dobre správate, či ste dobre reagovali alebo kontroly či ste správne odpovedali. Všetky tieto a podobné pochybnosti o sebe samom zmiznú. Pretože ak si to uvedomíte, všetko to prichádza z minulosti, alebo budúcnosti a vôbec to nesúvisí s vašou prítomnosťou. Teda ani s vami a vaším skutočným Ja.

Autopatia má svoje korene v homeopatii. Homeopatia už dávno prišla na to, že niektoré homeopaticky pripravené látky majú silný liečivý vplyv, pretože vo svojej surovej nespracovanej podobe žiadny taký účinok na živé organizmy nevykazujú. Dochádza k tomu až vtedy, ak sú zriedené špeciálnou metódou a to tak silne, že už nie je prítomná ani molekula pôvodnej látky.

Ďalšou zvláštnosťou homeopatie je to, že lieči celok, celý súbor problémov určitého človeka, nielen jeho nemoc alebo problém. V klasickej homeopatii je ochorenie chápané ako porucha centrálneho riadiaceho spirituálneho systému v človeku.

Oprava vnútorného centrálneho problému prebehne tak, že nariedime nejakú podobne frekvenčne naladenú hmotnú substanciu do jemno hmotnej úrovne, odpovedajúcej jemnej úrovni riadiaceho centra. To sa potom vďaka rezonancii s vysoko riedenou substanciou rozoznie vo svojej pôvodnej zdravej frekvencii a začne nastoľovať v tele a mysli pôvodné štruktúry, pôvodné zdravie, aké bolo pred mnohými rokmi. Je tu ale háčik. Aby homeopatický riedený prípravok perfektne fungovať, musí byť vyhľadaný úplne presný, najpodobnejší danému pacientovi naladený a teda rezonančne vzbudzujúci prípravok, a to zvlášť pre každého konkrétneho človeka, nielen podľa jeho ochorenia, ale aj podľa jeho psychických vlastností a reakcii na okolie.

Autopatia je ďalším vývojovým krokom klasickej homeopatie. Jej autor je uznávaný český homeopat Mgr. Jiří Čehovský.

Pri autopatickom prístupe je problém rezonancie vyriešený vopred. Váš individuálny liek nemusí nikto hľadať. Vy ho už poznáte. Máte ho v sebe. Nosíte ho vo svojom tele, ale zatiaľ v neúčinnom, surovom, materiálnom stave.

Metóda prípravy spočíva v tom, že si každý svoju úplne čerstvú informáciu (slina, dych) homeopatický nariedi (potencuje) sám a použije ju okamžite po ukončení riedenia. Tým sú všetky nevýhody ako pôsobenie elektromagnetického poľa pri preprave, znečistenie preparátu pri manipulácii ďalšími osobami odstránené a kvalita potencovaného preparátu je oveľa vyššia, než aká kedy pred tým bola dostupná. Vírivá príprava v poháriku je výrazne rýchlejšia, ako iné metódy. Vysokú potenciu je možné dosiahnuť behom pár minút. To prináša ďalšiu doteraz neznámu výhodu. Vibračný stav organizmu, ktorý sa stále mení, je v dobe použitia preparátu ešte praktický rovnaký, ako bol v dobe odberu sliny alebo dychu. Preto je rezonancia mimoriadne vysoká. A tomu odpovedajú aj mimoriadne výsledky.

Aby som ilustroval ako autopatia pôsobí, vybral som pre tuto prácu niekoľko prípadov. Majú spoločné predovšetkým to, že sa prevažne jedná o klientov, ktorý mali dlhotrvajúce chronické problémy, typické pre túto dobu a že boli najskorej neuspokojivo liečený konvenčnými prostriedkami a že im už týmto spôsobom nehrozila nádej na zlepšenie a už vôbec nie na uzdravenie.

Výpoveď klienta

Najviac ma trápi dna a kolená, pukanie v kolene. Od kedy som prestal fajčiť, asi 6 rokov dozadu, začali tieto problémy. Červené fľaky na koži – obrontoviem - trvá to 2 roky.

Dna – asi pred 2 rokmi prvý záchvat. Potom raz na dovolenke. Keď aj mám bolesť, tak si to nepripúšťam a čakám až to prejde. Beriem – tabletky každý druhý deň jednu.

Kolená – pukocú, keď sa ráno postavím. Bolesť žiadna, ale v ľavej nohe viacej. Trvá to asi dva roky. Predpísané vitamíny od lekárky neberiem.

Ekzém - Fľaky na hlave po okraji vlasovej časti. Niekedy to je výraznejšie a inokedy menej. Nesvrbí to. Tiež to trvá dva roky.

Po oholení červené fľaky na líci a okolo úst a potom aj pri uchu.

Používa masť predpísanú od kožnej lekárky. Dáva si to iba keď to je veľmi prejavené. Ale za dva roky neprichádza k zlepšeniu a bolo vystriedaných niekoľko mastí. Lekárka mu odporučila nech skúsi niečo iné, že ona mu už nevie pomôcť.

Obr. 1: Stav klienta na prvom stretnutí.

Doporučené dávkovanie: VD + VS - 4 litre potencia, každý druhy deň, po 14 dňoch zvýšiť potenciu na  6 litrov.

Popisujem a predvádzam klientovi ako si bude pripravovať preparát pomocou AF a odporúčam mu aby si priebeh a zmeny, ktoré bude pociťovať po aplikácii preparátu, zapisoval. Klient pri odporučení aby si zapisoval znervóznel a razantne odmietol akékoľvek zapisovanie. Bolo zrejmé, že to nejako súvisí z jeho minulosťou, a preto som si problém poznamenal pre účely následnej terapie.

Kontrola po mesiaci:

Dna – prejav v kĺboch na nohách, odznelo to po chvíli.

Kolená – pukanie pretrváva a pociťoval som brnenie na prstoch nohy.

Ekzém - fľaky na tvári – je to menej a v hlave rovnaké.

Na čele som mal hrčku – podkožný tuk. Už to nie je také tvrdé a je to menšie.

Posledné tri dni pocit výtoku z nosa.

Cítim sa kľudnejší.

Klient si uvedomil zmenu k lepšiemu a taktiež čistenie organizmu výtokom z nosa.

Doporučené dávkovanie: VS + VD – 8 litrov potencia, každý tretí deň.

Po ukončení kontroly autopatie sa vraciam k problému písania. Klient popisuje, že keď mu niekto povie aby niečo napísal, tak vojde do neho zlosť a vzdorovitosť a nenapíše nič aj keby ho drali. Tak to s klientom začnem rozoberať podrobnejšie a po chvíli sa dostávame do udalosti v detstve, keď na základnej škole niekto niečo ukradol a niekoľkých žiakov zobrala polícia na vyšetrovanie. Tam mu príslušník položil na stôl papier a pero a prikázal aby písal, kto to ukradol. Ten príkaz ale nebol primeraný dospievajúcemu dieťaťu. Chlapec sa vtedy cítil ponížený za neoprávnené podozrenie a tak sa vzoprel a povedal, že nebude nič písať. Aj keď bol k tomu opakovane nútený, aby písal, nenapísal nič.

Táto udalosť spôsobovala u klienta podobnú reakciu v bežnom živote, ako v tom príbehu, keď ho niekto požiadal, aby niečo napísal. Klient si tú udalosť prešiel, uvedomil a tým, už nemusí dochádzať k takej reakcii klienta.

Kontrola po dvoch mesiacoch:

Klient prichádza na kontrolu s malým zápisníkom a začíname prechádzať jednotlivé symptómy podľa jeho poznámok.

Dna - Po podaní preparátu cukanie v pravom chodidle, palec a na ľavej nohe prst vedľa palca. Na ľavej ruke opuchli kĺby.

Kolená - Na druhý deň po podaní cítim slabé kolena , pocit unavených kolien. Ale už nepuká ako predtým.

Ekzém – tvár – je to lepšie, na ľavej strane to zmizlo a málo sa to prejavilo. Na pravej strane to je kľudnejšie. A aj po oholení sa to o dva stupne zlepšilo. Okolo úst po oholení to je nebadateľné.

Na hlave – je to kľudnejšie o hodne

Hrčka na hlave – podkožný tuk - je ploskejšia.

Vitalita – lepšia

Chcem – aby sa kolena uzdravili, fľaky, keď ma nebolia , tak ma to netrápi.

Stav po dvoch mesiacoch – badateľné zlepšenie u všetkých symptómov, na ľavej ruke dochádza k čisteniu kĺbov, čo sa v počiatočnom štádiu prejavuje opuchom.

Doporučené dávkovanie: VS + VD - 8 litrov potencia, každý tretí deň. Zostávame na rovnakej potencii a dávkovaní, nakoľko dochádza k postupnému zlepšeniu.

Kontrola po troch mesiacoch:

Dna – nemal som prejav, žiaden. Iba som cítil na prstoch ľavej nohy v kĺboch impulzy. Na rukách ubúda opuch kĺbov.

Kolená – necítim tu slabosť v kolenách. Pukanie už nie je.

Ekzém – na tvári to je v pohode a aj okolo úst.

Na hlave – dva týždne dozadu, čisté a predvčerom červenší fľak a potom zmizol.

Na nose fliačik a potom to odišlo.

Vnímam to dobre a som spokojný, lebo vidím že to ustupuje. Kľud je stále lepší a vitalita dobrá.

Stav po troch mesiacoch – symptómy ustupujú a psychika klienta sa skľudnila a zlepšila.

Doporučené dávkovanie: VD – 10 litrov potencia, raz za tri dni. Vzhľadom na zlepšenie stavu pacienta u ekzému sme prešli iba na VD a zvýšili sme potenciu na 10 litrov.

Kontrola po siedmych mesiacoch:

Dna – pri normálnej konzumácii a aj pri pive nemám problém. A to som podľa dohody vysadil tabletky.

Kolená – nepuká, v pohode

Ekzém – na hlave čisté, na tvári okolo úst čisté

Vitalita – uvoľnenejší a vitalita dobrá a sila ako býk.

Terapia TOP – keď si neberiem do hlavy iných problémy, tak som v pohode. Je to všetko do plusu!

Doporučené dávkovanie: VD - 12 litrov potencia, raz týždenne.

Kontrola po desiatich mesiacoch:

Dna – neviem o tom, že mám taký problém.

Kolená – nič.

Ekzém – hlava čistá a na tvári nič, ani po holení.

Môj pocit normálny, taký fajn. Vitalita – je to všetko v pohode.

Doporučené dávkovanie: VD – 12 litrov potencia, raz týždenne do ukončenia platnosti AF.

Stav klienta po desiatich mesiacoch je bez akýchkoľvek problémov. Vysadil lieky na dnu a je bez obmedzenia stravy. Odchádza s tým, že ukončí terapiu po uplynutí platnosti autopatickej fľašky.

Terapia ukončená.

Obr. 2: Stav klienta pri ukončení terapie.

Výpoveď klienta

Bolesť pravého ramena – začala pred 1,5 rokom, bolesť pichľavá, keď sedím za počítačom tak stále. Intenzita bolesti – striedavo ale každý deň. Je to bolestivé aj pri práci to vnímam.

Tŕpnutie pravej polovice tela – dlhodobo asi 20 rokov. Večer keď som v kľude. Pravá ruka a pravá noha začína tŕpnuť a potom kŕče do nohy aj do ruky na pravej strane. Každý deň. Najskôr to začne tŕpnuť a potom prechádzať do kŕča. Asi od pôrodu dcéry (22 rokov).

Kolená – nebolia , ale keď sa postavím tak pichne, ale bolesť žiadna. Boleli pred dvoma rokmi. Skončilo to po regresnej terapii, ktorú sme robili pred rokom.

Mechúr a močové cesty – keď sa napijem, tak musím chodiť na WC. Nutkanie na močenie. Trvá to asi 20 rokov. V dobe splnu mám častejšie močenie.

Žalúdok – bolí, citlivý žalúdok. Keď zjem ovocie , kávu tak ma preženie. Pociťujem kŕče a potom WC a kŕče prejdú. Trvá to 10 rokov. Striedavo, niekedy častejšie a inokedy zriedkavejšie.

Celkový zdravotný stav – dobrý a riešim si parazity, plesne a pečeň.

Prianie? – bez bolestí. A nie 20 rokov každý večer tŕpnutie.

Doporučené dávkovanie: VD – 3 litre potencia, každý druhý deň.

Kontrola po mesiaci:

klientka nemohla prísť a tak sme telefonicky previedli kontrolu a upravili dávkovanie na 4 litre potenciu každý druhý deň.

Kontrola po dvoch mesiacoch:

Ozývali sa jednotlivé symptómy. Ochorela som na chrípku a po zvýšení potencie na 4 litre, bol priebeh iný ako pred tým. Chrípka mala ľahší a kratší priebeh, aký som mávala pred tým.

Bolesť pravého ramena – ustúpila, už to nepociťujem.

Pravá polovica tela – úplne to ustúpilo . Mala som dva krát kŕče, ale intenzita bola slabšia a aj to trvalo krátko. Teraz to už vôbec nebolí.

Kolená – sú v pohode, nebolia.

Mechúr – ustúpilo to asi po týždni. Vôbec žiadne prejavy s močením a ani časté močenie.

Žalúdok – všetko v pohode. Prejavilo sa to dva krát a už nemám tie problémy.

Stav po dvoch mesiacoch – u klientky došlo k podstatnému zlepšeniu u všetkých symptómov. Je to až prekvapujúce, že symptómy ktoré pretrvávali aj 20 rokov, po dvoch mesiacoch autopatie ustúpili a už klientke nespôsobujú také problémy.

Doporučené dávkovanie: VD – 7 litrov potencia, každý tretí deň.

Kontrola po štyroch mesiacoch:

Chrbát a pravá strana – mala som tri krát kŕče a teraz v pohode.

Mechúr – je v pohode, bolesti nie sú a nechodím už často.

Žalúdok - v poriadku, keď sa najem tak v poriadku.

Už nie je tŕpnutie tela. Aj keď bolo tak intenzita menšia.

Vitalita – je dobrá.

Zhodnotenie po štyroch mesiacoch – zdravotné problémy ustúpili.

Doporučené dávkovanie: Nová AF - Prána 2 litre potencia, každý druhý deň, 3 x za sebou, potom VD – 10 litrov potencia raz týždenne.

Kontrola po šiestich mesiacoch:

Stav po 6 mesiacoch – všetky problémy, ktoré u klientky pretrvávali 20 rokov boli za 6 mesiacov doriešené a klientka už nepociťuje žiadne príznaky po symptómoch ktoré mala.

Ukončenie terapie po skončení účinnosti atopatickej fľašky.

Výpoveď matky klienta

Adelka sa narodia o 2 týždne skôr a bolo treba okamžite zákrok. Slabé ozveny. Ja som mala kŕče v krížoch a v podbrušku. Bolo to pri bežnej kontrole.

Po narodení bolo všetko v poriadku a po dvoch týždňoch sa objavil červený fliačik na spodnej pere. Po troch týždňoch sa objavil pupáčik a postupne sa zväčšoval až do súčasného stavu. Lekárka ma upokojovala že to je iba pupáčik. V šiestich mesiacoch mi oznámila, že to je hemangiom. Pre mňa sa zrútil celý svet, keď som zistila, čo to je. Podľa lekárov je už možná iba operácia. Bola som už aj v Bratislave na krčnom u p. primára a taktiež potvrdil, že je možná iba operácia. S týmto riešení som sa nestotožnila a preto hľadám alternatívu.

Na ľavej strane je hemangiom a ešte aj fliačik na ľavom líčku. Je možne že sa už stým aj narodila.

Nespavosť – v noci sa budí 3 – 4 krát . Cez deň spáva 1/2 hodinu poobede. Strháva sa asi po pol hodine a plače. Spí schúlená na brušku, zadoček hore.

Je zahlienená a bola sopľavá.

Očkovanie - po očkovaní máva teploty.

Doporučené dávkovanie: VD – 2 litre potencia, každý druhý deň. Začíname s malou potenciou, aby sme zistili ako bude hemangiom reagovať na autopatiu a aj preto, že sa jedná o deväťmesačné dieťa.

Obr. 3: Stav klienta pri prvom stretnutí.

Kontrola po štrnástich dňoch:

Došlo k zväčšeniu hemangiomu, čiže zareagoval na autopatiu. Je to typický prejav pri autopatii, že na začiatku prichádza k miernemu, ale krátkemu zhoršeniu. A prvá kontrola bola už po štrnástich dňoch, nakoľko sa jednalo o veľmi citlivý problém u malého dieťaťa.

Spánok nezmenený

Doporučené dávkovanie: VD – 3 litre potencia, každý druhý deň.

Kontrola po štyroch týždňoch:

Došlo k odhlieneniu na jeden deň, bez príznakov .

Spánok – v noci sa predĺžil, chodí spávať neskoršie. Cez deň zaspí na dve hodiny.

Hemangiom – nie je badať zmenu. Mama to vníma dobre. Ma pocit že to je menšie.

Doporučené dávkovanie: VD – 5 litrov potencia, každý tretí deň.

Kontrola po dvoch mesiacoch:

Nespavosť – strháva sa po 20 min. po zaspaní, ale iba večer. V spálni je sama. Cez deň zaspí bez problémov.

Hemangiom – zmena!!! zmenšenie.

Doporučené dávkovanie: VD – 7 litrov potencia, každý tretí deň. Zvyšujeme potenciu, aby sme podporili imunitný systém, ktorý sa musí s hemangiomom v tele vysporiadať.

Kontrola po troch mesiacoch:

Hemangiom – zmenšený

Fliačik – ešte je ale je bledší

Spánok – už sa nebudí ako sa budievala. Už spí kľudnejšie a už sa nestrháva.

Obr. 4: Stav klienta po 3 mes. terapie.

Doporučené dávkovanie: VD – 8litrov potencia, dokonca týždňa, lebo končí účinnosť AF a v nedeľu pránu 3 litre potencia s novou AF. Po 14 dňoch prejsť na VD – 9 litrov potencia, každý tretí deň.

Kontrola po siedmych mesiacoch:

Očkovanie – bola očkovaná, tretie preočkovanie – neviem čo to bolo. Odkladala som to o 4 mesiace.

Bola kontrola na očnom - pozadie v poriadku. Je to kvôli hemangiomu.

Ešte bude kontrola u neurológa.

Po očkovaní prichádza k zhoršeniu hemangiomu – zväčšenie. Takže nás očkovanie posúva s liečbou dozadu. Upravujeme potenciu, dávkovanie a snažíme sa zmierňovať reakcie na očkovanie.

Doporučené dávkovanie: VD – 12 litre potencia, raz za 10 dni a súčasne podávame Prána – 4litre potencia, raz týždenne.

Nakoľko zhoršenie hemangiomu po očkovaní rozladilo matku, tak sa vraciame TOP-kou k počiatku problému.

Porozprávajte o pocite, ktorý ste mala po oznámení, že to je hemangiom.

Pocit bezmocnosti a krivdy, že sa to deje nášmu dieťaťu. Bola som sama na seba nahnevaná, že keď som bola tehotná, že som robila chyby. Nestaral a som sa o seba, dieťa. Keď som bola tehotná, tak som stále niečo robila a pomáhala som všetkým a starala som sa o celu rodinu a vôbec som neriešila svoje vnútorne pocity svojho tela. Starala so sa iba o druhých a bola som na poslednom mieste aj napriek tomu, že som bola tehotná. V podstate som rada že sa to udialo, lebo som sa začala venovať sebe a deťom. Toto spojilo viacej aj našu rodinu. Nabralo to iný rámec a všetka pozornosť sa sústredila na malú. Mala som pocit že je všetko v poriadku a potom prečo sa to zase nám deje. A kombinácia fliačiku a hemangiomu. Nechcelo sa mi už ani žiť.

Uvedomenie – starať o seba a deti.

Kontrola po deviatich mesiacoch:

Pocit malého zmenšenia. Po podaní ako keby sa hemangiom zväčšil a potom pocit ukľudnenia a zmenšenie a lokalizácia. Už je to vzdialene od kútika úst.

Doporučené dávkovanie: VD - 16l raz za 14 dni a súčasne podávame – Prána č.5. – 6 litrov potencia, raz za 14 dni.

Kontrola po dvanástich mesiacoch:

Teraz je na tom celkom dobre. Hemangiom je na tom lepšie.

Obr. 5: Stav klienta po 12 mes. terapie.

Doporučené dávkovanie: VD - 18 litrov potencia, raz týždenne a súčasne podávame - Prána č.5. - 10 litrov potencia, raz za týždenne.

Kontrola po štrnástich mesiacoch:

Brala antibiotiká 7 dní. Pera podľa mňa je zväčšená. A bola aj v nemocnici, lebo mala kašeľ a manžel ju zobral k lekárovi a ten ju nechal v nemocnici. Boli sme tam tri dni.

Na kontrole v Bratislave pán primár skonštatoval, že nedošlo k zlepšeniu a operácia bude potrebná. Keď som mu vravela, že hemangiom je o polovicu menší, tak povedal, že jemu sa to nezdá. Nemal žiadnu dokumentáciu o hemangiome na začiatku ako máme my, ale iba konštatoval, že nedošlo k zlepšeniu. Bola som veľmi nahnevaná aj na manžela, že ma nepodporil, keď vie že k zlepšeniu došlo. Nakoniec pán primár na moje naliehanie, že sa to zlepšuje, povolil odklad operácie s tým, že ešte počkáme a potom sa rozhodne. Bola som s kontroly úplne psychicky na dne. Tešila som sa, že si to všimne aj lekár, ale on úplne opačne. Trvalo mi to niekoľko dní, kým som sa s tým vyrovnala a uvedomila si , že veď on nemá o cére žiadne záznamy a je to pre neho iba rutina.

K tomu zhoršeniu hemangiomu, možno prispelo aj to, že som na pár dní odcestovala s manželom na služobnú cestu a nechala céru s mamou. Mama si myslí, že to je preto, lebo sme boli preč a tak sa to mohlo zhoršiť. Tak ma to vyplašilo, lebo mi to potvrdila aj mama, ktorá to tiež tak vníma. Prvé ma napadlo, že ci som mala ísť. Adelka nebola fit, ale veď naši mali pokyny. Nemala som pocit že niečo môže zle dopadnúť. A napadlo ma, keď sme odchádzali, že sa to nebude zase zväčšovať. Napadlo ma čo mám ešte robiť, aby si tam hore nemysleli, že sa jej málo venujem. Ak by som nevypadla z domu, tak ma švihne. Lebo popoludní sa už venujem iba synovi. Snažím sa zachovať taký pomalý režim, ako keď sme sa vrátili z dovolenky. Aby som mala dosť sily venovať sa synovi zo školou a aby som bola v kľude. Nemám pocit že robím niečo nesprávne, aby sa to zhoršovalo. Preto som bola prekvapená z toho, že sa to zhoršilo. A myslela som si, že to bolo tým že bola chorá.

Obr. 6: Stav klienta po chorobe.

Zhoršenie po chorobe, antibiotikách, návšteve v nemocnici a maminom odlúčení. Pokračujeme v terapii.

Doporučené dávkovanie: VD – 20 litrov potencia každý tretí deň. Zvyšujeme potenciu pre posilnenie imunitného systému, lebo sa musí vysporiadať s podanými antibiotikami a zhoršeným stavom hemangiomu.

Kontrola po osemnástich mesiacoch:

Teraz som už tak viacej v pohode a iné veci nie sú pre mňa tak podstatné ako deti. Už sa nestarám tak o rodinu, ale už iba o deti. A je mi fuk čo si o tom myslí niekto iný. Nemám pocit musieť to vysvetľovať iným a manželovi. Pre mňa sú prvoradé deti a nie dospelí členovia rodiny.

Bola som presvedčená že do roka sa to stratí. Ale teraz mi to je jedno, lebo viem že sa to spraví. Nikto na to nepoukazuje a vravia že to tam už ani nemá. Nemám dôvod sa preto trápiť. Verím tomu a pomáha nám to. Niekedy mám toho dosť, ale zvládam to a už sa aj moja trpezlivosť posúva.

Obr. 7: Stav klienta po 18 mes. terapie.

Hemangiom je pri zatvorenej pere už skoro nepozorovateľný. Dohodli sme sa na tom, že nateraz ukončíme terapiu a necháme oddýchnuť Adelkín organizmus a najmä doprajeme oddych matke, ktorá osemnásť mesiacov pravidelne vyrábala a podávala dcére autopatický preparát. Mama bude sledovať ako sa bude hemangiom vyvíjať a ak bude mať potrebu, tak sa ozve.

Na tomto príbehu môžeme vidieť, ako reaguje detský imunitný systém na očkovacie vakcíny a antibiotiká. Po každom takomto zásahu dochádzalo k zhoršenie a zväčšenie hemangiomu a bolo potrebné zase trpezlivo a s láskou zo strany matky pokračovať v terapii, aby sa po určitej dobe dosiahol predchádzajúci stav.

Môžeme si všimnúť vplyv väzby medzi matkou a malým dieťaťom. Akákoľvek zmena alebo odlúčenie matky, čo aj na krátku dobu sa prejavilo na dieťati. Ale aj zhoršenie psychickej a fyzickej pohody matky vplyvom vonkajších faktorov ako práca, širšia rodina a okolie, i keď nie úmyselne, môžu ovplyvniť zdravotný stav dieťaťa.

Za pozornosť stojí aj vývoj matky počas liečenia Adelky, ktorá sa taktiež podrobila terapii autopatiou a počas tohto obdobia absolvovala niekoľko TOP terapií. V rámci terapií riešila problém manipulácie zo strany rodiny keď sa nechala dotlačiť do práce a tým odlúčiť od detí a taktiež riešila problémy vo vzťahu starého otca a jej syna. V regresnej terapii si riešila vzťah s partnerom. Toto všetko malo vplyv na zmenu chápanie života matky v kontexte je rodiny, práce a okolia. Ale najmä šlo o uvedomenie si jej samej, ako matky, nakoľko i v prvom tehotenstve došlo ku komplikáciam a predčasnému pôrodu v 26. tt. Práve jej zmenený prístup k sebe, ako matky, jej napomohol uvedomiť si svoju úlohu a tak mohlo dôjsť aj k zlepšeniu stavu dcéry, ktorej bol odporúčaný operačný zákrok.

Klientka sa ozvala začiatkom tohto roka po deväť mesačnej prestávke. Hemangiom mala Adelka v rovnakom stave ako pri poslednej kontrole. Dohodli sme sa na pokračovaní Bemer terapiou.

Výpoveď klientky

Pred dvoma rokmi mi praskla platnička. Po cvičení sa to zlepšilo. Som športovec – beh a maratón.

Mám za sebou rozvod. Postavili sme s manželom dom a keď sme sa mali sťahovať, tak sme sa rozvádzali. Potom k tomu ešte predaj domu a vysporiadanie majetku. Keď som to všetko zvládla, čakala som zlepšenie celej mojej situácie a úľavu. Miesto zlepšenia prišlo zhoršenie. Kŕče a anafylaktický šok a od vtedy sa mi začal zhoršovať imunitný stav, kútiky a potom atopický ekzém. Na kožnom že to je bežné v mojom veku.

Anamnéza:

Sedací nerv – 2 roky, prejavuje sa bolesťami v kĺbe na ľavej strane a ide to po stehne až do lýtok. Je to v kuse a lýtko sa mi svojvoľne sťahuje. Večer to bolí a ráno sa cítim dolámaná. Teraz chodím ale stále to je s bolesťou.

Ekzém – na kútikoch (ako atopický ekzém) ďalej na hrudi a chrbte na ľavej strane na lopatke.

Kútiky – nikdy som nemala tento problém. Teraz v lete sa to spravilo a tento rok jeden kútik za druhým a veľké. Teraz mam taký silný. Najhoršie to bolo túto zimu - v kuse.

Spánok – mám obdobia –kde sa dobre cítim nepotrebujem veľa spať ale keď nie som v pohode tak potrebujem viacej spať. Teraz keď mám kŕče tak to je pocit úzkosti, zobudí ma to a kým sa zorientujem zo spánku v ten moment mám strach a potom mám zase strach zaspať. Kde mám ťažšie dni moje telo ma obťažuje lebo ma stále boli. Ráno vstávam a cítim sa ako keby som ťažko fyzicky pracovala, cítim sa dolámaná. Ráno vstanem a je mi do plaču (ľahká depresia).

V detstve – bežne choroby - anorexia v 16 rokoch. Keď som mala problém s mamou tak som to riešila jedlom. Nejedla som a potom som sa najedla veľa a bolo mi zle a mala som pocit viny. Že som sama, že je človek sám stratený a nechcela som ani žiť. Plakala som veľmi a strašne som sa nemala rada a nenávisť voči sebe a sebaodmietanie a pocit menejcennosti. Nebolo to na mne vidieť, ale to bolo moje vnútorne ja. Celý život som chcela psíka. Mama sľúbila že keď priberiem na 45 kilov, tak môže byť psík. Pribrala som ale napriek tomu nič.

Deti – chcela som ale nebol vhodný čas, manžel bol zodpovedný, nebolo to vhodné a potom bol chvíľku vhodný čas, ale zase sme mali hypotéku.

Už po úvodnom rozhovore môžeme pozorovať, že mladá žena nemá problémy iba na tele, ale že sú tam zranenia z detstva a aj opakujúci sa strachy, pocit viny, nenávisť voči sebe a pocit menejcennosti. Nakoľko klientka si prišla riešiť symptómy na tele autopatiou, tak začneme tým a postupne sa budeme prepracovávať pomocou rozhovorov TOP až k regresným terapiám.

Doporučené dávkovanie: VD + VS – 4 litre potencia – každý druhy deň

Kontrola po štrnástich dňoch:

Podávala som si dohodnutú potenciu a už som mala stres zo zodpovednosti za seba a obavu z toho čo bude. A zároveň som si uvedomovala, že konečne niečo robím so sebou.

Pociťovala som hrče v krku, stiahnuté hrdlo, kútiky sa objavili, ale neboleli.

Ráno som mala nekľudné nohy. To som mávala kedysi, syndróm rýchlych nôh. Trvalo to nadránom a kým som sa začala pohybovať.

Mala som chuť na sladké, veľká chuť, 4 dni. Pocit bolesti v chrbte, ako keď je človek dolámaný. Taká tupá bolesť vo vnútri.

Pocit – najsilnejší pocit skľudnenia a šťastia – teším sa. Moje Ja hovorilo - poď sa venovať tým problémom, chorobe.

Tu už môžeme pozorovať zmeny, ktoré sa prejavili na tele po podávaní preparátu autopatie. Dochádzalo k čisteniu teľa z vnútra von. To je princíp autopatie. Zmena je už aj na psychike, skľudnenie a šťastie, že robí niečo pre seba. Začala dávať pozornosť sebe.

Doporučené dávkovanie – VD + VS 4 litre potencia, každý druhy deň. Potencia nezmenená, nakoľko dochádza k zlepšeniu a je potrebné zachovať aj konformitu klienta.

Kontrola po mesiaci:

Vzťah s mamou je teraz lepší. Mám pocit takého kľudu. Samo ma to prekvapilo. Dokážeme si prebrať veci a aj o mojom živote. Mám pocit, že ma zobrala takú aká som a že ma akceptuje a je spokojná so mnou. Celé detstvo som nebola dosť dobra pre mamu.

Sedací nerv – neboli, v noci kŕče nie sú a cítim sa ráno oddýchnutá. Noc nie je pre moje telo vyčerpávajúca. Cez deň to bolo aj lepšie aj normálne. Veľká zmena!

Ekzém –už nie je tak aktívny a na tele nebolo svrbenie žiadne. Kútiky sa občas prejavili, ale bez svrbenia. Fľaky na tvári sa prejavili, ale už to nie je.

Spánok - spím celu noc a zobudím sa oddýchnutá. Teraz keď vstanem, tak sa cítim dobre.

Môžeme pozorovať zmenu vo vzťahu s matkou, ktorá celý život vyjadrovala cére nespokojnosť. Došlo aj k zlepšeniu jednotlivých symptómov na tele a čo je podstatné, dochádza k zlepšeniu spánku a tým aj k oddýchnutiu.

Doporučené dávkovanie: VD + VS - 4 litre potencia, každý druhý deň po dobu 14 dní, potom

VD – 6 litrov potencia, každý tretí deň

Kontrola po troch mesiacoch:

Bola som na operácii – uvoľňovali nerv. Po zákroku dobre a aj na druhy deň dobre, ale som sa pohybovala panáčkovito. Potom som dostala bolesti. Bolelo to stále a cítila som sa nekomfortne a chytala ma depresia. Z toho potom prišiel strach a obavy že to po zákroku nebude dobré, že to pukne, alebo že to nebude dobré. OBAVA - je to čo ma obmedzuje.

Ekzém – už nemám ani sa nespravil.

Sedací nerv – oblasť krížová (kosť) bolí keď kráčam. Teraz to je dobré

Kútiky – herpes – vôbec nie.

Spánok – veľmi dobre – teším sa že idem spať, lebo cítim že to je regenerujúce.

Únava – už nemám pocit únavy a som vitálna.

Môžeme pozorovať, že po chirurgickom zákroku, došlo u klientky k zhoršeniu psychiky. Vrátili sa (restimulovali) opäť obava, smútok, sebaľútosť a depresia. Ostatné symptómy sú zlepšené.

Na základe uvedených prejavov, sme dohodli termín pre Regresnú terapiu.

Doporučené dávkovanie: VD – 6litrov potencia po zákroku, každý tretí deň po dobu 14 dni. Potom na 8 litrov potencia, každý tretí deň.

Regresná terapia:

Keď som sa zoznámila s manželom, tak som cítila istotu a vďačnosť a prispôsobila som sa. Keď mi niekto pomôže, tak potom ma po čase zase poníži a vyčíta mi to. Potom neviem ako reagovať. Je to začarovaný kruh. Opakuje sa mi tento model. Keď som sa chcela nadýchnuť, tak som zistila, že sa nemôžem. Mám málo vzduchu, aj keď sa nadýchnem, aj tak mám stále málo vzduchu.

Prechádzame prenatálne obdobie klientky a uvedomuje si, ako sa mama stará o brata, domácnosť a je z toho stresovaná, tak aby všetko postíhala. Dieťa v štvrtom mesiaci to vníma, že tam je ako záťaž a že je navyše, lebo kvôli nej mama nestíha a nemá čas na brata. Prebrala na seba pocit viny a že je iba záťaž vo vzťahu. Taktiež si mama uvedomuje, že je tehotná a stále sa kontroluje, aby to bolo dobré a stále o tom rozpráva a otec začína mat o mamu obavy. Takto sa chovala aj ona vo vzťahu. Stále rozprávala svojím partnerom o svojich zdravotných problémoch. Mama sa v deviatom mesiaci teší, že sa zbaví telesnej záťaže a že bude mať bábätko, ale nevie ako to zvládne, má obavu. Aj klientku sprevádza obava z niečoho nového počas života. Otec zase nevie ako sa má v tej situácii chovať, je dezorientovaný a nevie čo má robiť v novej situácii. Aj klientka sa takto chová vo vzťahu s partnerom. Dieťa vníma pôrod tak, ako keby sa ho to ani netýkalo a aby zbytočne na seba neupozornila. A tak sa presne chovala klientka aj vo vzťahoch.

V terapii si klientka uvedomila mnohé súvislosti medzi tým, čo zažívala v živote a tým, čo zažívala v prenatálnom období a ako jej prežité udalosti, modely rodičov, komplikovali život vo vzťahu a aj život.

Už v prenatálnom období preberáme a osvojujeme si prvé modely správania od rodičov, ktoré prežívajú. Sú to modely, ktoré neprejavujú navonok, ale prežívajú vnútorne. A tu klientka prebrala od mamy strach z toho čo bude. Rovnako ako matka i klientka prežívala strach vždy z niečoho nového, z obáv čo bude. Strach nás brzdí v napredovaní v pred a má úžasnú silu, ktorá nás úplne dokáže paralyzovať. A keď sa k strachu pridá pocit viny, ktorý klientka na seba prevzala, tak sme nádherne ovládateľný, pretože neustále žijeme na hrane toho, aby sme neurobili chybu.

A presne tak žila klientka.

Kontrola po šiestich mesiacoch:

Nerv robil problémy –pálenie nervu od kĺbu až po lýtko. Na ľavej nohe. Po celej dráhe sedacieho nervu. Opakuje sa to. Chvíľu je to dobré a potom horšie. 10 dní je to bolestivé a potom sa to zlepšuje.

Ekzém – dostavil sa pocit svrbenia na pravej strane pri kútiku úst.

Spánok - zobudila som sa pravidelne medzi 2 a 3 hodinou. Minulý cely týždeň. Potom to prestalo.

Láva noha – od kolena až po pätu pocit drevenej nohy. Trvá to asi mesiac. Búd je tam bolesť alebo necitlivosť. Mávala som to pred platničkou. Teraz sa to vrátilo.

Sedací nerv - bol intenzívnejšie a častejšie ako minulý mesiac. Pre mňa nevysvetliteľne.

Ekzém na tele – je to v poriadku.

Herpes – nie

Spánok – keď je myseľ bdela tak sú prejavy bolesti a kŕče a keď zaspím tak spím a nebudí to. Je to zmena. Boli aj dni keď som sa cítila dolámaná ale boli aj dni keď som sa cítila dobre.

Duch sa cíti dobre, keď sa ráno zobudím.

Zhodnotenie – som vďačná, dobrý pocit pokoja a kľudu. Taký pocit závislosti, že sa mi zlepši keď si urobím autopatiu.

Doporučené dávkovanie: VD – 10 litrov potencia, raz týždenne / v prípade potreby ND /

Telefonát po týždni od poslednej kontroly – klientka hlási zhoršenie kŕčov a aj psychiky. Dva dni veľmi zle . Je to po podaní 10 litrov potencie, raz týždenne. Nastal prejav organizmu po podaní silnejšej potencie, aj keď bol interval predĺžený na jeden týždeň.

Pocit – sebaľútosti, hlboké sklamanie, hnev na niekoho iného, beznádej, odmietanie toho stavu, situácie. Pocity na tele – sklon k seba ubližovaniu – udieranie sa do nohy, vyvršovanie sa na vlastnom tele. Napätie, hrča v krku, nemôžem sa nadýchnuť, a plytké dýchanie . Plác silný, dlhé hodiny, načo som ja, už nechcem žít.

Prejavilo sa to silnejšou reakciou organizmu a klientka sa začala cítiť nekomfortne. Preto sa znižuje potencia a mení sa interval podávania na:

Doporučené dávkovanie: VSD – 8 litrov potencia, každý druhy deň.

Kontrola po ôsmich mesiacoch:

V decembri som bola v prostredí virózy. Ja so mala jeden deň iba slabšiu teplotu a keď som si spravila AP tak to prešlo.

Ekzém – iba raz sa prejavil a od vtedy nič.

Herpes – v poriadku, neprejavil sa.

Spánok – dobre, lebo neboli žiadne kŕče.

Nerv –bolo dobre a po návšteve mamy zase kríza.

Prišla mama a zase začala, vyzeráš hrozne, v tvári si vychudnutá a tak. Vravela som jej, či by bolo lepšie, keby som mala o 20 kg viacej. Potom mi povedala, že som útočná a začala plakať a vyčítať, že ona ma o mňa starosť. Vtedy som si uvedomila bezvýchodiskovú situáciu a začala som plakať. Potom prišla emócia – hrča v krku a zvieranie v hrdle a na hrudi. Trvalo to asi hodinu.

Doporučené dávkovanie: VD - 10 litrov potencia, každý tretí deň. Slina sa vypustila – budeme sledovať priebeh terapia a snažiť sa predlžovať interval, podľa stavu klientky.

Po udalosti s mamou prežitých emóciach sme dohodli termín Regresnej terapie o štrnásť dní.

Regresná terapia

Keď mi druha strana začne tvrdiť, že vie čo si myslím, tak vtedy si uvedomujem, že to ide nesprávnym smerom a nemám nad tým kontrolu. Potom príde pocit, že cítim tlak, pocity stiahnutia, úzkosť. Reagujem zúfalstvom a musím si poplakať a potom prichádza pocit bezradnosti a bezmocnosti. Potom príde emócia žiaľu a vedie ma to k samote a osamoteniu. Také utiahnutie sa. Aj keď začnem premýšľať, čo mám povedať, tak ma nenapadne, čo by sa hodilo. Väčšinou tomu predchádza pocit zatuhnutia. Už vtedy si uvedomujem, že to bude mat dopad na tele, ale neviem tomu zabrániť. Stáva sa mi to s mamou a priateľom.

V terapii sme sa dostali do obdobia detstva, do udalosti, keď mala klientka 2 roky – Vonku je už tma, ale ešte je deň a mama je s nami cely deň a už je z toho unavená. Robí bratovi večeru a ja som dostala fľašku. Ja ležím v postieľke, popíjam a mam vyložené nohy na stene. Brat chodí okolo mňa a z varechou do mňa štuchá cez postieľku. Mal potrebu byt s mamou, lebo sa venovala mne. Potom mama na neho zavolala aby išiel jesť a on išiel. Mama sa ho pýtala, čo robím a povedal, že spím, aj keď som nespala. Mama mu povedala aby privrel dvere. Keď privrel dvere tak tam nastala tma a uvedomila som si, že som zostala sama, ako keby nikto nebol doma a že som sama v izbe. Mam strach. Čo budem teraz robiť, lebo som sama. Brat iba privrel dvere, aby ma nebolo vidieť a ja ako keby som nebola. Mám pocit, ako keby som bola sama na svete, taká zabudnutá. Ja som ešte malá a nemôžem zostať sama. Mám pocit prázdnoty a obavy. Pocit takého a teraz čo? Že ani nezakričím, ani nič nepoviem, proste je to taký stav a už sa nič nezmení. A tak tam račej ležím, ani sa nepohnem, ani nekričím, iba ležím a rozmýšľam čo budem teraz robiť.

Klientka si v tejto udalosti z 2 rokov odniesla model, že keď je sama, tak nastupuje pocit prázdnoty a obavy. Obavy niečo povedať a zakričať, je to také zamrznutie , stuhnutie.

Klientka si uvedomila, že tie modely, obava niečo spraviť, povedať a nezakričať súvisia pri tých rozhovoroch s partnerom alebo mamou.. Uvedomuje si aj totálnu pasivitu, veď aj tak sa to nezmení. Uvedomuje si zbytočné obavy a pocit opustenia. Ak aj nastane situácia, že zostane sama neznamená, že je opustená. Aj byť sama je normálne.

Pocit samoty si človek robí sám a je jedno kde je. Samota je to, keď sa utiahneme. Treba mať aktívny prístup k životu. Najhoršie je niečo nevypovedané. Človek si sám vystavia takú stenu a potom nemá žiaden priestor.

V období detstva preberáme modely a vzorce správania, ktoré si nesieme so sebou do života a ktoré potom náš život ovplyvňujú. Ale aj rodinné a sociálne prostredie hrá v procese detstva významnú úlohu. Vplyv foriem chovania, ktoré si v rodine nevedome osvojujeme, častokrát podceňujeme. Ale zmeniť, osvojené vzorce chovania a myslenia uložené v našom podvedomí, nie je jednoduché. Vyžaduje to opätovné stretnutie s potlačenými emóciami, konfliktnými a  traumatickými zážitkami, na ktoré sme kedysi zabudli.

Kontrola po desiatich mesiacoch:

Po regresnej terapii, ktorou sme riešili detstvo, sa cítim večer uvoľnenejšia a dokážem sa tak aj naprogramovať.

Teraz dobre – kontinuálne stále dobre. Už dni kedy je telesne horšie sú ojedinele. Tento mesiac môj duch nemal slabú chvíľu. Každý deň sa duch tesil. Bola som ráno nie šťastná ale spokojná. Nemala som ani jeden deň, že mi niečo chyba a že niečo potrebujem . Bola som spokojná. Je to pre mňa najpozitívnejšia zmena.

Doporučené dávkovanie: VD – 12 litrov potencia, raz za týždeň, do ukončenia platnosti AF.

Potom sa klientka rozhodne sama, ako bude pokračovať. Terapia ukončená.

O tri dni po kontrole telefonuje klientka.

Klientka si sťažuje na celkové zhoršenie a najmä v bedrovej oblasti. A má pocit, že už nič nefunguje. Má pocit smútku a nešťastia a celkového stuhnutia. Uvedomujem si, že došlo k nejakému zážitku, ktorý klientku restimuloval a priviedol späť do zhoršeného fyzického a psychického stavu.

Navrhujem nové dávkovanie: VD – 10 litrov potencia, každý tretí deň a termín kontroly o dva dni.

Klientka - minulý týždeň v sobotu sa mi stalo, ako keby sa mi niečo zablokovalo v chrbte. Bol to taký pocit stiahnutia svalov. Bola obmedzená pohyblivosť. Potom sa to zhoršovalo . Vo štvrtok sa to zhoršilo a v piatok to bolo také stuhnutejšie. Snažila som sa zistiť prečo sa mi to deje. Takýto pocit bolesti, to tu ešte nebolo. Moja duša sa cítila tieto posledné dni katastrofálne. Pocit smútku, nešťastia, žiaľ, sklamanie a frustrácia. Mávala som také pocity, keď som mala problémy s telom. Ráno sa zobudím a mam strach, či sa postavím.

Poprosím klientku nech mi porozpráva , čo sa udialo v jej živote pred troma dňami, čo ju mohlo takto rozladiť.

Bola u mňa mam a rozprávala mi, ako reagoval môj brat na svojho syna, keď nezvládol prijímačky. Aj keď sa dobre učil, prijímačky na vysokú školu mu nevyšli a tak mu otec, môj brat, nevhodne vynadal a pourážal. Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné, lebo dačo také som zažila ja ako stredoškoláčka.

Tak sa vraciame s klientkou do obdobia, keď bola stredoškoláčka.

Bola som druháčka na gymnáziu a išli sme do kina so spolužiačkami. Po skončení, bolo to večer pred 20,00 hod. som išla domov. Bolo nás viacej z triedy a spolužiaci ma išli odprevadiť . Ako sme išli domov, pri amfiteátri ma stretol otec a veľmi mi vynadal pred všetkými. Bolo to vulgárne, oplzlé a ponižujúce. Hanbila som sa za to, ako mi otec bezdôvodne vynadal a pourážal ma. Plakala som a hanbila som sa. Bála som sa opustenia od kamarátov. Bála som sa iste aj domov, otca, aj keď som nič neporušila. Nevedela som ako to riešiť. Bol tam strach , obava, prečo ja musím mať takéto veci. Cítila som sa osamotená. Potom človek nikam nepasuje. A nemôže byt sám sebou. Zažila som pekný zážitok, cítila sa chvíľu prijemne a potom vlastne taký šok z reakcie otca. A potom kopec pocitov. Smútku, nešťastia a hanby pred spolužiakmi. Hanbila som sa ísť na druhý deň do školy, ako budem pred spolužiakmi vyzerať. Nevedela som to pochopiť, kde je chyba. A potom radšej nikam nepôjdem lebo nech sa to neopakuje.

Prechádzali sme túto udalosť niekoľko krát, pretože pôvodná udalosť bola pre klientku emočne veľmi silná. Postupne dochádzalo k uvoľneniu a klientka si uvedomovala ako táto udalosť ovplyvňovala jej život. Po skončení si ešte uvedomila.

Ja som to potom preniesla na svoje telo- cvičenie a jedenie a tak som telo týrala a ničila. Taký to postoj som zaujala k svojmu telu a moje telo to nezvládlo.

Na tomto príbehu vidieť, že klientka po 10 mesačnej terapii autopatiou, terapiami TOP a dvoma regresnými terapiami / prenatálne obdobie a detstvo / sa dostala do veľmi dobrého fyzického a aj psychického stavu. Bola v stave keď jej nič nechýbalo a cítila sa dobre a bola spokojná.

Ale niekde v podvedomí bola ešte jedna nepríjemná udalosť z detstva, ktorá nebola spracovaná, čakala tam. Prišla mama a porozprávala ako sa choval jej syn, klientkin brat. Toto spustilo restimuláciu udalosti klientky z čias stredoškoláčky. V klientke sa spočiatku iba niečo zablokovalo a potom sa to zhoršovalo až stuhla a na tretí deň ráno mala pocit, že sa ani nepostaví.

Pre tento prípad je charakteristické, že dochádzalo k postupnej restimulácii viacerých engramov z tej udalosti. Postupne ako pribúdala restimulácia viacerých sekundárnych engramov, úmerne k tomu, dochádzalo aj zhoršovaniu funkcie organizmu. Akonáhle sa človek dostane do situácie, kedy je restimulovaných viacej engramov, stáva sa jeho prežívanie stále náročnejšie a úroveň jeho vitality stále klesá. Nakoniec sa dostáva na tak nízky stupeň vitality, kedy psychika už nie je schopná žiadnym spôsobom tieto prejavy kompenzovať a dochádza k takému narušeniu funkcie organizmu, kedy celá časť organizmu stráca svoju funkčnú schopnosť. A toto sa udialo klientke.

Po tejto terapii sa jej stav dostal postupne opäť do stavu, aký pociťovala pred tým. Pri ďalšej kontrole sa tešila, že už má kosti a nervy v poriadku a odložila AF. Ale po čase sa vrátila k autopatii a potenciu si robila podľa vlastného pocitu a cítila sa dobre. Uvedomila si, že tie stiahnuté svaly a kŕče sú emócie.

Terapia ukončená.

A v tejto udalosti chcem ešte upozorniť na chovanie brata klientky. Zachoval sa k svojmu synovi presne ako jeho otec k svojej cére. Takže odovzdal štafetu modelu správanie starého otca na vnuka. Toto sú tie modely správania ktoré preberáme v detstve bez toho, aby sme si to uvedomovali a ktoré nás taktiež ovládajú bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Takéto správanie môžeme poznať aj s vlastnej skúsenosti. Povieme si, že toto už robiť nebudeme, alebo takto sa už nezachováme a o pár dní alebo týždňov sa pristihneme, že sa chováme rovnako.

Postačí keď si to zapamätáme na príklade: Máme priateľa Adama. Vieme ako sa chová a poznáme jeho rodičov. A vieme že v niektorých situáciách sa chová rovnako ako jeho otec. A tak v rozhovore sním prehodíme, ty si celý otec Adam. A je nepríjemnosť, pretože Adam namietne, ako ma môžeš porovnávať s mojím otcom.

Z toho vyplývajú dve dôležité veci:

Za prvé - všetci vidia, že Adam sa chová ako otec. Naučil sa to od neho / prevzal model správania /, iba sám Adam si to neuvedomuje.

Za druhé – každý z nás je Adam.

Vo svojej práci som sa snažil poukázať na to, ako alternatívny prístup k uzdraveniu dokáže ovplyvniť a  zmeniť náš fyzický alebo psychický problém. Mojim zámerom nebolo spochybniť súčasnú medicínu, tá má svoje nezastupiteľné miesto pri urgentnom zachraňovaní životov. Práve v takýchto prípadoch sa úspešne opiera o technologický pokrok v oblasti medicíny a dokáže často krát úplné zázraky. Ale keď narazíme na ochorenia, ktoré nereagujú na biomechanický prístup, ako chronické ochorenia, tak klasická medicína začína zlyhávať. A tu zase nastupuje alternatívna medicína so svojou širokou škálou terapií. Vyžaduje to však aktivitu klienta a ochotu k zmene života.

V poslednej dobe prichádzajú klienti väčšinou s jasne definovanou somatickou alebo psychickou chorobou. Teda s nejakým telesným alebo psychickým príznakom. Oni samy ale vedia, že táto nemoc nie je iba biologického rozmeru a že začneme dávať dohromady ešte ďalšie príčinné súvislosti. A to preto, aby sme v rámci psychiky, sociálneho chovania, spirituality a vitality daného človeka rozuzlili príčiny a pochopili ochorenie ako akúsi kontrolku, ktorá bliká a upozorňuje, že v našich sférach života nie je niečo v poriadku.

Ochorenie sa nestráca naraz, ale postupne. Podobne ako ochorenie nevznikne zo dňa na deň. Aj keď má akékoľvek dramatické príznaky, tak vždy si naň niekde dlhodobo zakladáme. To že vzniká nečakane, akoby z ničoho, je len vnímanie človeka. Jej zdroj sa dá vždy nájsť. Ide však o to, aby sme tento zdroj vo svojom uvažovaní zobrali v úvahu. Ochorenie nevzniká na úrovni racionálneho myslenia, nie je to o tom, že si vymyslíme a spôsobíme chorobu. Je to väčšinou spôsob života, pri ktorom si neuvedomujeme, aký škodlivý vlastne je. Že vzorce chovania a myslenia, ktoré žijeme, sú len predobrazom bunkovej devastácie a telo nám to zobrazí. Na ňom sa vždy zobrazí čo my prežívame na mentálnej a psychickej úrovni.

Na záver sa chcem vrátiť k názvu mojej práce „ Regresná terapia a jej miesto v alternatívnej medicíne“, ktorou som chcel poukázať na dôležitosť regresnej terapie. Môžeme to sledovať na poslednom príbehu s klientkou, ktorá sa po restimulácii udalosti z detstva, opäť dostala do pôvodných zdravotných problémov.

Z pohľadu regresnej terapie charakterizujeme ochorenie ako stav človeka, ktorý má v sebe príčinu, ktorá mu bráni v dosahovaní vyššej úrovne vitality. Chorobu môžeme deliť na tú, ktorá má svoj pôvod v engrame (negatívnej udalosti) a na ostatné. Tie ostatné závisia od kvality nášho životného štýlu. Ale k engramickej chorobe pripadá omnoho viac ochorení, ako by sa na prvý pohľad zdalo, pretože počas prenatálneho obdobia a detstva preberáme veľké množstvo týchto udalostí, ktoré sa potom prejavujú ako chybné návyky, emócie a postoje. Dôsledkom toho je emocionálna a psychická nevyrovnanosť, na ktorú naše telo reaguje bolestivými a viditeľnými príznakmi v podobe prejavov choroby. Často to trvá mnoho rokov, bez nášho tušenia, než choroba na základe negatívnych návykov prepukne. Choroby nás upozorňujú, aby sme zmenili svoje myslenie, emócie a postoje. Práve tu má svoje miesto regresná terapia, ktorou dokážeme ísť s klientom do negatívnej udalosti, z ktorej sa klient už nevracia s negatívnymi pocitmi, ale s uvedomením danej situácie. A práve uvedomenie si problému sa stáva zdrojom pozitívneho náhľadu a fungovania v ďalšom živote.

A preto regresnú terapiu považujem za jednu z nosných terapii v alternatívnej medicíne.

Informační teorie psychiky – Andrej Dragomirecký

Uzdrav se autopatii – Jiří Čehovský

Proč a jak psychosomatika funguje? – Jarmila Klímová

Moji vzácni klienti